Všetko sa to začalo, keď sa Tyči a Myšiak rozhodli porozprávať so zborovým vodcom „na kávičke“ o tom, ako by mohli pomôcť nášmu skautskému zboru. Z tohto neformálneho stretnutia sa im podarilo vydolovať informácie na vytvorenie workshopu, ktorý mal byť plný emócií, osobného rozvoja a samozrejme, zábavy. A neostal len v rovine slov – Tyči a Myšiak ho skutočne zrealizovali.
Workshop Skautské jednohubky sa začal netradične, v podvečerných hodinách, dramatickým vstupom. Organizátori nás vyzývali, aby sme si predstavili svet bez skautingu. Tento myšlienkový experiment mal jediný cieľ – pomôcť nám uvedomiť si, čo pre nás skauting skutočne znamená a akú hodnotu prináša do našich životov. Keď sme sa zamysleli nad touto hypotézou, začali sme navzájom zdieľať naše individuálne pohľady a skúsenosti.
Každý z nás rozprával o svojej ceste v skautingu – kde sme začínali, kde sa nachádzame teraz ako jednotlivci, a čo nás presvedčilo zostať v časoch, keď sme zvažovali odchod. Táto časť workshopu vytvorila priestor pre hlbokú sebareflexiu a zároveň nám umožnila lepšie pochopiť motivácie ostatných.
Atmosféra celého večera bola vyvážená – napoly zábavná a napoly vážna. Postupne sme odkrývali, čo pre každého z nás individuálne aj kolektívne znamená skauting, čo nám dáva, ale aj čo nám berie. Diskutovali sme o rôznych fázach našej skautskej cesty, identifikovali, v akom bode sa momentálne nachádzame, s čím potrebujeme pomôcť a aké kroky môžeme podniknúť na zlepšenie situácie.
Tento workshop nás určite zblížil. Dozvedeli sme sa o sebe navzájom cenné informácie, ktoré by za iných okolností pravdepodobne nikdy nevyšli na povrch. Tyči a Myšiak pripravili skutočne originálne aktivity – niektoré boli pre nás úplne nové, ako napríklad chodenie po lane, ktoré sme všetci v kruhu držali napnuté.
Téma workshopu bola zvolená mimoriadne vhodne – skutočne šitá na mieru. Verím, že všetci zúčastnení si z tohto večera odniesli množstvo podnetov na zamyslenie.
Získali sme nové myšlienky, prežili intenzívne pocity a nazbierali materiál, ktorý nám umožní posunúť sa ako jednotliví skauti, aj ako skautský zbor o významný krok vpred.
Pre mňa osobne bolo dokonalým zavŕšením tohto zmysluplného večera neformálne posedenie s ostatnými rovermi pri kofole, kde sme mohli v uvoľnenej atmosfére prediskutovať všetko, čo sme počas workshopu zažili. Po tomto všetkom sme mohli ísť pokojne spať s vedomím, že sme využili tento večer naozaj dobre a že sme na dobrej ceste urobiť pre náš skautský život ešte lepší.
Východ, 47. zbor skautov Rota Ferda Mravca Bratislava – Petržalka